Svätý Ján Kapistránsky patrí medzi svätcov, ktorých život bol úzko spätý s dejinami a udalosťami čias, v ktorých žili. A boli to rušné časy.

Pochádzal z horského mestečka Capestrana v strednom Taliansku, kde sa narodil 24. júna 1386. Základné vzdelanie získal od domáceho učiteľa. Otec mu predčasne zomrel, alebo bol zabitý. V neskorších kázňach Ján spomínal veľkú rodinnú tragédiu: nepriatelia jeho rodiny v dvoch dňoch zabili štyroch jeho súrodencov a dvanásť iných Členov rodiny, pričom zapálili aj dom jeho otca a matky. V tejto masakre pravdepodobne zahynul jeho otec.

Roku 1405 alebo 1406 Ján odišiel od Perugie, kde na tamojšej univerzite študoval rímske a cirkevné právo. Šesťročné štúdium zakončil s veľmi dobrým prospechom. Medzitým sa aj oženil. V roku 1413 sa stal sudcom v jednej mestskej štvrti v Perugii. V tejto náročnej funkcii vynikal neoblomným rešpektovaním spravodlivosti. Mnohí ho za to obdivovali, ale niektorí aj nenávideli.

V júli 1415 obsadil Perugiu revolucionár Braccio da Montone so svojimi stúpencami. V násilných čistkách, ktoré nasledovali, sa Ján dostal do väzenia. Pokúsil sa ujsť, ale pritom si zlomil nohu. Preto ho ľahko znova chytili a zavreli do ťažšieho väzenia. Tam mal raz v noci videnie sv. Františka Assiského, ktorý ho pozýval do svojej rehole. Ján sa konečne dostal z väzenia za veľké výkupné a so súhlasom manželky vstúpil do františkánskej rehole 4. okt. 1416.

Ján mal vtedy už 30 rokov a veľká životná zmena mu spočiatku padla ťažko: pokúšala ho zmyselnosť a myšlienky na svetskú kariéru, ochorel a navyše predstavený skúšal jeho trpezlivosť nezvyčajnými skutkami pokánia. No Ján prekonal toto ťažké obdobie pomocou modlitby a hrdinských úkonov cností. Niekedy okolo roku 1420 bol vysvätený za kňaza. Možno povedať, že od tých čias nemal nijaké trvalé bydlisko. Predstavení, pápeži a svetskí panovníci mu zverovali toľko úloh, že bol v ustavičnom pohybe.

Vo františkánskej reholi v tom období silnelo hnutie tzv. observantov, ktorí sa usilovali o návrat k pôvodnej prísnosti, a to najmä v zachovávaní chudoby. Ján Kapistránsky sa nachádzal práve v tejto vetve rehole. Roku 1422 ho poverili predstavení, aby zakladal nové kláštory prísnejších františkánov v hornatej oblasti Abruzz. Roku 1426 sa ponáhľal s delegáciou Aquilčanov do Ríma, aby bránil svojho spolubrata a priateľa sv. Bernardína Sienského. Súdili ho pre údajnú modloslužbu, lebo šíril úctu k menu Ježiš pomocou tabuliek, na ktorých bol vyrytý monogram tohto mena. Ján obránil Bernardína a úctu Ježišovho mena tak, že Aquilčania si dali Bernardínov znak do mestského erbu.

Medzi ťažké úlohy, ktoré zverovali Jánovi Kapistránskemu, patrilo zmierovanie znepriatelených miest a ľudí. Mestá, panstvá, ba i jednotlivé rodiny riešili svoje nekonečné spory ohňom a mečom. Sám Ján to viac ráz skúsil na vlastnej koži. Preto bol z neho horlivý a úspešný zmieriteľ, ba v Aquile (L´Aquila), vzniklo na jeho popud celé združenie zmieriteľov ("Pacieri").

Ján bol však predovšetkým veľký kazateľ. Pre povesť svätosti a pre zázraky, ktoré niekedy konal, ľudia ho prijímali ako Božieho posla a dychtivo ho počúvali. Často ich bolo toľko, že Ján musel kázať na námestí alebo v poli.

Po roku 1435 vykonal veľa ciest po Taliansku i do zahraničia (do Francúzska, Holandska, Svätej zeme) v službách rehole, pápeža, biskupov a veľmožov. Sprostredkoval dohody medzi mestami a krajmi, medzi cirkevnými a svetskými predstaviteľmi, reformoval kláštory, zúčastnil sa na všeobecnom cirkevnom sneme, ktorý sa konal vo Florencii.

Okrem toho bol Ján Kapistránsky činný aj literárne. Napísal 9 traktátov o vieroučných otázkach, 14 o morálnych problémoch, 6 z cirkevného práva a 10 o veciach, týkajúcich sa františkánskej rehole. V jeho písomnej pozostalosti sa nachádza i veľa kázní a dôležitých listov.

V máji 1444 zomrel v Aquile Bernardín Sienský. Ján sa vtedy ponáhľal zo Sicílie, aby mohol vzdať patričnú úctu svojmu významnému spolubratovi a priateľovi. V kázňach vyzdvihoval jeho veľkosť a zaslúžil sa o jeho skoré svätorečenie. Jemu zasvätil aj niektoré nové kláštory a kostoly.

V nasledujúcom období prejavili o Jána Kapistránskeho záujem mocipáni zo strednej Európy. Na žiadosť nemeckého cisára Fridricha III. ho pápež Mikuláš V. poslal roku 1452 do krajín cisárskej koruny. Ján tak navštívil Korutánsko, Rakúsko, Uhorsko (kázal aj v Bratislave), Sedmohradsko, Poľsko, Durínsko, Moravu, Čechy. Všade zmieroval rozkolníkov s Cirkvou, povzbudzoval veriacich, reformoval kláštory.

Medzitým ho však čakali nové úlohy. V máji 1453 Turci dobyli Carihrad. Odvtedy sa cieľom ich výbojov stala stredná Európa. Pápež sa usiloval zorganizovať kresťanské vojsko, ktoré by zastavilo postup Turkov. Z jeho poverenia stáli na čele tohto neľahkého podujatia pápežský legát kardinál Juan de Carvajal, ďalej uhorský vojvodca Ján Hunyadi a Ján Kapistrán. Ján pôsobil predovšetkým ako kazateľ, ktorý získaval dobrovoľníkov na boj proti nepriateľom kresťanstva, a potom udržiaval dobrého ducha v kresťanskom vojsku. Po čase sa podarilo zostaviť dosť početnú armádu. Boli v nej však väčšinou neskúsení vidiečania, ktorí sa nemohli vyrovnať ostrieľaným a sfanatizovaným tureckým bojovníkom. Preto sa tak Hunyadi ako aj pápežský legát báli pustiť do boja a chceli vyjednávať s Turkami. Ale Ján Kapistránsky nástojil na boji a podarilo sa mu získať na svoju stranu aj ostatných. K bitke prišlo pri Belehrade v dňoch 14.-22. júla 1465. Kresťanské vojsko zvíťazilo a zastavilo tak na niekoľko desaťročí ďalší postup Turkov. Na pamiatku tohto víťazstva ustanovil pápež Kalixt III. sviatok Premenenia Pána (6. augusta).

Po belehradskej bitke Ján vážne ochorel. Utiahol sa do kláštora v Iloku pri Dunaji, kde zomrel 23. okt. 1456.

Ján Kapistránsky mal mnoho ctiteľov za života i po smrti. Prispeli k tomu okrem iného početné zázraky, ktoré konal. Preto mnohé korporácie, biskupi i vladári žiadali hneď po smrti o jeho skoré svätorečenie. No našli sa aj protivníci, čo poukazovaním na niektoré menej sympatické prejavy jeho živej a energickej povahy odďaľovali jeho blahorečenie a ešte väčšmi svätorečenie. Konečne po dôkladnom skúmaní vyhlásil Jána Kapistránskeho za blahoslaveného pápež Lev X. roku 1514. Jeho úctu však obmedzili iba na sulmonskú diecézu. Pápež Gregor XV. ju roku 1622 rozšíril na celú Cirkev. A napokon pápež Alexander VIII. vyhlásil tohto zvláštneho františkánskeho kazateľa roku 1690 za svätého. Okrem rodného kraja si sv. Jána Kapistránskeho uctievali najmä v Uhorsku, kde bola podľa neho pomenovaná jedna františkánska provincia.