Návštevník Ríma, ktorý sa zaujíma o starokresťanské pamiatky, nemôže obísť známe Kalixtove katakomby. Toto rozsiahle podzemné pohrebisko sa tak nazýva podľa pápeža Kalixta I., ktorého liturgická spomienka pripadá na 14. októbra.

Svätý Kalixt I. pochádzal z kresťanskej rodiny. Narodil sa niekedy v druhej polovici 2. stor. v rímskom Zátiberí (terajšie Trastevere). 0 jeho živote vieme pomerne veľa zo spisov jeho súčasníka Hypolita Rímskeho. Nevýhodou týchto údajov je, že sú jednostranné. Hypolit bol totiž Kalixtovým osobným nepriateľom, a preto sa usiloval vyzdvihnúť z jeho života také veci, ktoré by ho čo najväčšmi znevážili. No i tak je Hypolitovo svedectvo historicky cenné a spolu s inými prameňmi sa zaslúžilo, že poznáme život pápeža Kalixta I. lepšie ako život mnohých jeho nástupcov.

Kalixtovi rodičia boli otroci a on sám bol v mladosti tiež otrokom v rodine istého cisárskeho dvorana. Jeho pán bol bohatý, lebo cisár Kommodus mu ako svojmu spolubojovníkovi a zaslúžilému legionárovi daroval veľké majetky a dovolil mu otvoriť si banku. Keďže bol kresťan, do jeho banky si vkladali peniaze aj niektorí kresťania. Kalixt musel prejaviť isté schopnosti, keď mu pán zveril spravovanie práve tejto banky. No gazdoval zle. Ľahkomyseľnými pôžičkami prišiel o veľa peňazí. Obával sa veľkého trestu, preto chcel ujsť. Bol už na lodi v ostijskom prístave, ale chytili ho. Pán mu za trest pridelil ťažkú prácu. Po istom čase ho od nej oslobodil s podmienkou, že bude od dlžníkov vymáhať požičané peniaze. Medzi dlžníkmi boli niektorí Židia a zdá sa, že Kalixt ich vyhľadal, keď boli zhromaždení v synagóge. Židov to pobúrilo. Nielenže nedostal peniaze, ale obžalovali ho pred úradmi, že je kresťan a že porušil ich práva, zaručené rímskymi zákonmi.

Kalixta uväznili a odsúdili na nútené práce v sardínskych baniach, kde pracovali aj iní kresťanskí odsúdenci. Po istom čase sa však dostal spolu s viacerými kresťanmi na slobodu. Zaslúžila sa o to vedľajšia žena cisára Kommoda, ktorá bola nábožná a na podnet pápeža Viktora žiadala cisára o milosť pre uväznených kresťanov. Pápež Viktor však nechcel, aby sa Kalixt zdržoval v Ríme, a ponúkol mu miesto a zabezpečenie v neďalekom meste Anciu.

Po pápežovi Viktorovi nastúpil roku 198 Zefyrín. Ten povolal Kalixta do Ríma za svojho spolupracovníka, vysvätil ho za diakona a zveril mu spravovanie významného kresťanského cintorína pri rímskej ceste nazývanej Via Appia. Keďže Kalixt bol poverený touto úlohou dlhší čas, cintorín vošiel do dejín pod jeho menom ako Kalixtove katakomby.

Diakon Kalixt sa dobre osvedčil v službe rímskej cirkvi, takže ho po smrti pápeža Zefyrína zvolili za jeho nástupcu. To sa veľmi dotklo učeného, mravne prísneho, ale pritom pyšného kňaza Hypolita, ktorý sa pokladal za najsúcejšieho kandidáta na pápežský stolec. Odmietol uznať Kalixtovu voľbu a sám sa dal zvoliť svojimi prívržencami za protipápeža. Bol to prvý prípad protipápežstva v cirkevných dejinách. Hypolit však napokon po dlhom rozkole zomrel zmierený s Cirkvou roku 235.

Pápež Kalixt viedol Cirkev päť rokov. Múdro a rozvážne riešil dôležité otázky, ktoré v tom období vyvolávali rozpory medzi veriacimi a duchovenstvom. Tak dovolil znova prijať do Cirkvi tých, čo z nej boli vylúčení pre odpadlíctvo alebo ťažké previnenia proti mravnosti, ale potom robili vážne pokánie a žiadali o znovuprijatie do cirkevného spoločenstva. Ďalej uznával bez akýchkoľvek výhrad platnosť manželstva uzavretého medzi slobodnými občanmi a otrokmi. Tým prekonal diskriminačný rímsky zákon, ktorý nepripúšťal manželstvo medzi mužom, ktorý bol otrok a slobodnou ženou.

Kalixt zasiahol aj do vieroučných sporov, kde sa tiež usiloval zachovať rozvážny a umiernený postoj. No keď išlo o zreteľne chybné náhľady, rozhodne ich odsúdil. Taký bol prípad bludára Sabelia, ktorý neuznával cirkevnú náuku o troch rozdielnych osobách v Najsvätejšej Trojici.

Obdivuhodnú trpezlivosť prejavil Kalixt voči odbojnému rozkolníkovi Hypolitovi. Nikdy ho neodsúdil a s ušľachtilou dôstojnosťou sa povznášal nad jeho ohovárky a urážky.

Pápež Kalixt zomrel ako mučeník 14. októbra 222. Prepadli a zabili ho v Zátiberí protikresťanskí výtržníci. Rímski veriaci pravdepodobne nepokladali v takej situácii za dobre možné prenášať Kalixtovo telo cez Tiber do vzdialených katakomb na Apijskej ceste, a preto ho pochovali v bližšom Kalepodiovom cintoríne pri Via Aurelia. Vznikla tak zaujímavá situácia. V pápežskej krypte Kalixtových katakomb boli pochovaní pápeži 3. storočia, počnúc Zefyrínom, okrem Kalixta I., podľa ktorého bolo toto pohrebísko pomenované. V 8. storočí preniesli Kalixtove telesné pozostatky od Aurelijskej cesty do baziliky S. Maria in Trastevere.

Napriek pomerne krátkemu pontifikátu sa Kalixt I. pokladá za jedného z najvýznamnejších pápežov kresťanského staroveku a po svätých apoštoloch Petrovi a Pavlovi dosiahol ako prvý liturgickú úctu v rímskej Cirkvi.