V Írsku si uctievajú viacerých Kolomanov ako svätých. Avšak kým ostatní pôsobili, zomreli a uctievajú sa vo svojej otčine, tento zomrel a uctieva sa ďaleko od Írska.

Niektorí ho označujú za kráľovského syna. V každom prípade to bol nábožný pútnik, ktorý sa v r. 1012 krížom cez Európu vydal na púť do Sv. zeme. Nevedno, prečo bol podozrivý vojenským hliadkam v Stockerau pri Viedni, ale pokladali ho za špióna. Surovo ho prepadli, doráňali a obesili na strom.

Nedorozumenie sa vysvetlilo, ale írsky pútnik bol už mŕtvy. Pochovali ho v opátstve Melk pri Dunaji, kde mu markgróf Henrich II. dal vybudovať honosnú hrobku.

Úcta nevinne zabitého pútnika sa rýchlo rozšírila v Rakúsku, Uhorsku, Tirolsku, Bavorsku a Falcku. Už dva roky po smrti (r. 1014) mu začali stavať kaplnky, najmä v horských krajoch, po ňom pomenovali mnohé vodné pramene pri poľných cestách. Jeho úcta sa rozšírila najmä medzi vidieckym ľudom, ktorý si ho uctieval ako ochrancu koní a hovädzieho dobytka. Tiež ho vzývali ako ochrancu proti moru. V r. 1713 morová epidémia zachvátila celé Rakúsko. Neutrpelo iba mestečko Melk, kde sa dali pod ochranu svätca, ktorý je u nich pochovaný. Napokon niekde sa k nemu utiekajú dievčatá s prosbou, aby si našli dobrého životného partnera.