V niektorých slovenských kalendároch sa na tento deň uvádza skrornná svätica/ ktorá žila v 19. stor. a veľa vykonala na charitatívnom poli.

Sv. Mária Rossellová (tal. Maria Giuseppa Rossello) pochádzala z kraja Ligúria v severozápadnom Taliansku, kde sa narodila 27. mája 1811 v mestečku Albissola Marina neďaleko Savony. Krstným menom sa nazývala Benedetta. Bola Štvrtá z početných detí skromného hrnčiara. Len čo jej sily a um stačili, naučila sa modelovať hlinené nádoby a pomáhala tak otcovi v remesle. Matku zas odbremeňovala tým, že sa starala o mladších súrodencov.

Hoci Benedetta veľa pracovala, rada sa aj učila, nakoľko sa dalo. Pritom sa jej záujmy neobmedzovali len na rodinné prostredie, ale usilovala sa pomáhať chudobným. Jej osobný náboženský život sa vyznačoval úctou k ukrižovanému Spasiteľovi a k Panne Márii. Len čo jej to vek dovolil, dala sa zapísať do Tretieho rádu sv. Františka. V duši jej však dozrievala túžba po úplnom zasvätení sa Bohu v reholi.

Medzitým ako devätnásťročná šla do služby zámožnej rodiny Monleone v Savone. Starší manželia boli bezdetní; dobrú Benedettu si obľúbili ako dcéru. Aj ostatné služobníctvo ju malo rado. Medzi jej hlavné práce patrilo opatrovanie chorého pána. To trvalo sedem rokov. Keď pán zomrel, ovdovená manželka chcela mať Benedettu pri sebe a sľúbila jej, že ju urobí dedičkou svojho majetku. Ale slúžka odmietla a rozlúčila sa s paňou. Chcela sa stať rehoľnou sestrou. Dožila sa však sklamania, keď ju rehoľné sestry nechceli prijať, lebo nemala patričné veno, ktoré sa vyžadovalo pri vstupe do rehole. V krátkom čase nasledovali ďalšie údery: zomreli jej matka, starší brat, 17-ročná sestra a otec. Benedetta sa musela postarať o zdecimovanú rodinu.

Čoskoro však mohla začať uskutočňovať sen svojej mladosti. Savonský biskup Agostino de Mari chcel zabezpečiť vo svojej diecéze výchovu chudobnej mládeže a hľadal spolupracovníkov. Benedetta sa prihlásila a podarilo sa jej získať tri pomocníčky. Biskup prenajal jednoduchý dom, v ktorom na jeseň 1837 štyri spoločníčky začali vyučovanie chudobných detí. Ich počiatočný majetok bol jeden kríž, soška Panny Márie Matky milosrdenstva a päť lír. Hoci vtedajšia líra mala väčšiu hodnotu ako líra z konca 20. stor., predsa to bolo menej ako málo pre začínajúcu komunitu.

Nové spoločenstvo prijalo meno "Figlie di Nostra Signora della Misericordia", čo po slovensky znamená približne Dcéry našej milosrdnej Panej. Rehoľná obliečka prvých štyroch členiek sa uskutočnila 22. októbra 1837. Benedetta prijala rehoľné meno Mária Jozefa. Hoci bola zakladateľkou, nestala sa hneď predstavenou, ale vychovávateľkou nových kandidátok začínajúcej rehole. Za predstavenú ju zvolili o tri roky, v r. 1840, keď mala skupina už sedem sestier so sľubami a štyri novicky.

Hlavnou úlohou novej rehoľnej spoločnosti bola výchova a vyučovanie chudobných dievčat, ako aj pomoc chorým. Od r. 1856 Sr. Mária Jozefa začala spolupracovať tiež na vykupovaní afrických otrokov. Vykúpené čierne dievčatá dostali zaopatrenie v rehoľnej spoločnosti Milosrdnej Panny Márie. Misijné záujmy zakladateľky však siahali ešte ďalej: v r. 1876 poslala prvých 15 sestier do Argentíny.

Medzitým, v r. 1869, Sr. Mária Jozefa pomohla vybudovať a viesť malý seminár pre chudobných klerikov, odkiaľ vychádzali horliví diecézni kňazi.

Popri neobmedzenej dôvere v Božiu prozreteľnosť a pomoc sv. Jozefa zakladateľka kládla veľký dôraz aj na ľudskú pričinlivosť. Sestrám zanechala heslo: "Srdce Bohu a ruky práci!" Ona sama sa nikdy ani ako hlavná predstavená ani v pokročilom veku, neodťahovala od poníženej služby chudobným a chorým.

Svoj pracovitý a Bohu oddaný život zakončila vo veku 69 rokov 7. decembra 1880 v materskom dome v Savone. Vtedy ňou založená rehoľa mala už 65 domov v Taliansku a na americkej pevnine. Okrem výchovy dievčat sestry vykonávali a dodnes vykonávajú cenné charitatívne služby od opatrovania chorých až po opatrovanie opustených detí a pomoc uväzneným ženám.

Sestru Máriu Jozefu Rossellovú vyhlásil za blahoslavenú pápež Pius XI. v novembri 1938 a za svätú Pius XII. v júni 1949. V Taliansku sa slávi jej pamiatka vo výročitý deň jej smrti, t.j. 7. decembra.