Zakladateľ saleziánskej rehoľnej spoločnosti sv. Ján Bosko položil základy veľkého diela, ktoré sa po jeho smrti obdivuhodne rozrástlo. Okrem. Božej milosti sa o to vo veľkom rozsahu pričinil jeho najbližší spolupracovník a prvý nástupca - bl. Michal Rua.

Bl. Michal Rua sa narodil 9. júna 1837 v Turíne v severnom Taliansku. Keď mal desať rokov, zomrel mu otec. Vtedy sa zoznámil s priateľom turínskych chlapcov don Boskom. Ten ho po skončení základnej školy a so súhlasom matky prijal do svojho turínskeho ústavu Valdocco na ďalšie štúdiá. Michal mal vtedy 16 rokov. Chcel sa stať kňazom a don Boskovým spolupracovníkom. Dňa 25. marca 1855 18-ročný Michal Rua a niekoľkí ďalší klerici zložili do rúk dona Boska rehoľné sľuby chudoby, čistoty a poslušnosti. Bol to začiatok Saleziánskej spoločnosti. Na jar 1858 klerik Rua sprevádzal don Boska do Ríma, kde predložili na schválenie pravidlá novej rehoľnej kongregácie. Pápež Pius IX. ich s malými opravami schválil.

Tak sa mohlo naplno rozbehnúť saleziánske dielo. K don Boskovi sa pripájali stále ďalší mladí spolupracovníci. Ale práca kládla mimoriadne nároky na ich sily. Pociťoval to najmä klerik Michal Rua, ktorý bol najbližším zakladateľovým spolupracovníkom, či už to bolo v administratívnej alebo literárnej práci, pri výchove alebo vyučovaní chlapcov, pri vedení ústavu alebo nedeľných oratórií. Pritom Michal sám musel študovať, aby sa mohol stať kňazom. Kňazskú vysviacku prijal 28. júla 1860. Z klerika Ruu sa stal don Rua.

Po prijatí kňazstva pribudli don Ruovi ďalšie úlohy, ktorými ho poveril don Bosko: otvorenie a vedenie malého seminára, dozor nad stavbou baziliky P. Márie Pomocnice kresťanov, starosť o remeselnícku školu s vyše 300 žiakmi. A to všetko popri vedení korešpondencie a rozsiahlej agendy don Boska. Nečudo, že počas jednej jeho neprítomnosti sa zdravotne zrútil. Lekári nedávali nádej a on sám cítil, že je na konci síl. Takto ho našiel don Bosko, keď sa vrátil zo svojich ciest. Svätec sa však rozchádzal s mienkou lekárov a chorého: don Rua nezomrie a nemôže tak chytro zomrieť, lebo má vykonať ešte veľa práce. A smrteľne chorý naozaj vyzdravel a pokračoval v plnení všetkých zverených úloh.

Avšak ani don Boskove sily neboli nevyčerpateľné. V roku 1884 sa dožil 69 rokov. Cítil, že jeho životná energia už nestačí na vedenie rozvíjajúceho sa diela. V Ríme dosiahol, že pápež Lev XIII. vymenoval don Ruu za jeho zástupcu s právom nástupníctva. Don Bosko zomrel 31. januára 1888. Don Michal Rua sa stal nástupcom tohto veľkého Božieho služobníka, muža Cirkvi a priateľa mládeže.

Don Bosko sľúbil pred smrťou don Ruovi Božiu pomoc, materinskú blízkosť Panny Márie Pomocnice i svoju posmrtnú spoluprácu. A mladé dielo ju naozaj potrebovalo. Antiklerikáli, liberáli a slobodomurári bojovali všetkými možnými prostriedkami proti Cirkvi a jej ustanovizniam. Niekedy sa uchyľovali k hanobeniu na základe falošných obvinení. Don Rua bojoval, vysvetľoval a budoval. Tak aj napriek všetkým ťažkostiam dielo don Boska počas vedenia don Ruu niekoľkonásobne vzrástlo. Kým pri smrti zakladateľa mala saleziánska spoločnosť 700 členov v 64 ústavoch a šiestich krajinách, pod vedením don Ruu vzrástol počet saleziánov na 4000 s 341 ústavmi v 30 štátoch.

Don Michal Rua sa dožil 73 rokov ako don Bosko. Zomrel 6. apríla 1910 v Turíne. Tam ho aj pochovali. Pápež Pavol VI. ho vyhlásil za blahoslaveného 29. októbra 1972.