Podľa starokresťanského historika Euzébia tento sv. Narcis bol jeruzalemským biskupom niekedy od r. 190.

Bol to horlivý arcipastier, ktorému ležalo na srdci hmotné i duchovné dobro svojich veriacich. Jeho životopisec spomína aj niektoré jeho zázraky, ako napr. premenenie vody na olej. Za jeho episkopátu sa konala v Palestíne synoda o dátume slávenia Veľkej noci. Niektorí totiž chceli, aby sa Veľká noc slávila v deň jarného mesačného splnu, čo odpovedalo židovskému 14. nisanu. Pritom sa odvolávali na apoštolskú tradíciu. Avšak palestínska synoda pod vedením cézarejského biskupa Teofila a jeruzalemského Narcisa sa rozhodla pre slávenie Veľkej noci v nedeľu po prvom jarnom splne, ako bola alexandrijská a rímska prax.

Nie všetci však boli spokojní s dobrým biskupom. Traja podliaci šírili proti nemu ťažké obvinenia, ktoré sa usilovali potvrdiť falošnou prísahou. Ľudia im väčšinou neverili, ale biskup Narcis sa aj tak rozhodol utiahnuť na neznáme miesto do púšte, kde sa venoval modlitbe a asketickému životu. Vrátil sa až po niekoľkých rokoch. Medzitým krivoprísažníkov postihli ťažké Božie tresty, ktoré na seba zvolávali na podopretie svojej prísahy. Ľudia v tom videli potvrdenie biskupovej nevinnosti.

Jeruzalemský biskup Narcis zomrel niekedy za panovania cisára Alexandra Severa (222-235) vo vysokom veku okolo 120 rokov.