V talianskom meste Verone sa uctieva svätá panna Placida (Placidia). Historici tu však rozlišujú dve osoby toho istého mena.

Prvá bola dcérou rímskeho cisára Valentiniána III. (425-455) a jeho manželky Eudoxie. Životopisy zdôrazňujú jej nábožnosť, kajúcnosť a dobročinnosť, ktoré jej pomohla rozvinúť jej vychovávateľka, nábožná stará mať Galla. Placida strávila dva roky vo Svätej zemi, kde putovala po svätých miestach. Po návrate do Itálie žila vo Verone a tam aj zomrela 11. októbra okolo r. 460. Pochovali ju v starej mimomestskej katedrále sv. Štefana. Životopisy jej pripisujú početné zázraky za živa i po smrti.

Druhá Placida žila približne o 70 rokov neskôr. Zachovaný náhrobný nápis o nej hovorí, že to bola vznešená a vzdelaná panna, ktorá zomrela vo veku necelých 19 rokov 11. októbra r. 532.