Tento svätec pochádzal údajne z Ríma a jeho otec, rímsky patricij Tertullus, ho priviedol ešte mladuškého k sv. Benediktovi, zakladateľovi benediktínskej rehole. Placidus žil najprv v mníšskej benediktínskej kolónii v Subiacu a neskôr, okolo r. 529, prešiel so sv. Benediktom na Montecassino, kde sa vytvorilo hlavné stredisko rehole. Tam príkladne žil a tam aj pravdepodobne zomrel v povesti svätostí.

Životopisci i maliari často spájali sv. Placida s iným známym učeníkom sv. Benedikta - sv. Maurom, ktorý bol o niečo starší od Placida. V životopise obidvoch je známa scéna. v ktorej Maurus na príkaz sv. Benedikta zachraňuje svojho mladšieho druha z hlbokej vody. Pritom kráča po vodnej hladine ako po pevnej zemi.

Žiaľ, zachované životopisy sv. Placida sú znehodnotené mnohými legendami, z ktorých viaceré odporujú historickej skutočnosti. Podobne nemožno historicky podložiť prítomnosť tohto sv. Placida na Sicílii, kde údajne podstúpil mučenícku smrť. Na Sicílii bol zabitý za vieru iný sv. Placidus so spoločníkmi. Títo mučeníci sa uctievali na stredomorskom ostrove už predtým, ako žili sv. Benedikt a jeho učeník sv. Placidus.