Sv. Radim (lat. Gaudencius, poľ. Radzim) pochádzal z českého rodu Slavníkovcov a bol nevlastným bratom sv. Vojtecha. Ležal na ňom tieň nemanželského dieťaťa, ale ten mu nezabránil v tom, aby bol verným spoločníkom sv. Vojtecha a významným služobníkom Cirkvi.

Radim sa narodil niekedy medzi rokmi 960 a 970. Už od detstva si veľmi rozumel so starším bratom (po otcovi) Vojtechom a s ním pravdepodobne študoval na katedrálnej škole v Magdeburgu. S Vojtechom, ktorý sa medzitým stal pražským biskupom, šiel v r. 988 do Ríma so zámerom vykonať si púť do Svätej zeme. V Ríme vstúpil do benediktínskeho kláštora sv. Alexia a Bonifáca na Aventíne, kde bol pravdepodobne vysvätený za kňaza. V kláštore na Aventíne žil istý čas aj Vojtech, ktorý pre veľké ťažkosti v Čechách žiadal pápeža, aby ho uvoľnil z biskupskej funkcie. Pápež najprv súhlasil, ale v r. 992 poslal Vojtecha naspäť do Prahy. Ten šiel, ale pre neudržateľnú situáciu v Čechách sa o dva roky vrátil do Ríma.

Pápež znovu poslal Vojtecha do Čiech v r. 996 s dovolením hlásať evanjelium pohanom, ak ho v Čechách neprijmú. To sa aj stalo. Už predtým, v jeseni 995, nepriateľskí veľmoži vyvraždili slavníkovský rod, z ktorého pochádzali Vojtech a Radim. Tento raz šiel do Čiech s Vojtechom aj Radim; neostali však v znepriatelenej rodnej krajine, ale pokračovali do Poľska na dvor kráľa Boleslava I. S jeho súhlasom odišli hlásať evanjelium pohanským Prusom pri Baltickom mori. Ich misia netrvala dlho. Dňa 23. apríla 997 pohania prepadli misionárov: Vojtecha zabili a ostatných stýraných prinútili odísť.

Radim oznámil správu o Vojtechovej smrti kráľovi Boleslavovi a pokračoval v ceste do Ríma. Tam pravdepodobne s pápežom Silvestrom II. spolupracoval na zostavení Vojtechovho životopisu a v r. 999 prijal biskupskú vysviacku.

Na jar r. 1000 pápež na podnet nemeckého cisára Ota III. a poľského kráľa Boleslava I. založil v Hnezdne arcibiskupstvo. Prvým arcibiskupom sa stal Radim. Na slávnostnom uvedení do tejto funkcie sa zúčastnil cisár Oto, kráľ Boleslav a mnohí ďalší veľmoži. Hnezdnianske arcibiskupstvo sa stalo základom poľskej cirkevnej správy. Ako sufragánne biskupstvá mu pápež priradil diecézy Kolobrzeg, Vroclav a Krakov.

O účinkovaní Radima ako poľského arcibiskupa sa nezachovalo veľa správ. Bolo to rušné obdobie, kedy sa v Poľsku utvárali spoločenské a cirkevné štruktúry. Historik Gallus Anonymus píše vo svojej Kronike, že arcibiskup Radim v snahe o odstránenie neporiadku vyhlásil exkomunikáciu. Ale zo zachovaného textu sa nedá upresniť, proti komu a v akej veci. Niektorí historici predpokladajú, že týmto spôsobom zasiahol v prospech rímsko-latinského obradu proti zástancom rímsko-slovanskej liturgie, ktorá sa rozšírila na Visliansko z Veľkej Moravy. Ide však iba o nepodloženú mienku.

Arcibiskup Radim-Gaudencius zomrel 14. októbra bližšie neurčeného roku, podľa niektorých historikov v r. 1011 alebo neskôr. Pochovali ho v Hnezdne. Avšak český kráľ Bretislav pri vojenskej výprave proti Poľsku v r. 1039 preniesol telesné ostatky sv. Vojtecha i jeho brata Radima do Čiech.