Vo františkánskom kostole Zvestovania Pána v Bratislave sa nachádza vzácna relikvia a to telo sv. Reparáta, diakona Rímskej Cirkvi a mučeníka. Jeho život spadá do prelomových čias po Milánskom edikte, ktorým cisár Konštantín Veľký dal kresťanskej cirkvi možnosť vystúpiť z prítmia katakomb. Edikt však znamenal len zrovnoprávnenie kresťanov s ostatnými náboženstvami Rímskej ríše. Jednotlivci boli i naďalej vystavení nevraživosti pohanského prostredia. Obeťou tejto situácie bol aj sv. Reparát.

Podľa viacerých prameňov vieme, že meno, ktorým bol človek pomenovaný v staroveku, vyjadrovalo niečo o jeho nositeľovi. Meno charakterizovalo osobu. Posolstvo života svätého Reparáta sa možno nachádza v symbole jeho mena a ďalších dvoch pre nás zrejmých slov. Tieto tri slová sú: jeho meno: Reparát, jeho poslanie: diakon a jeho svedectvo: mučeník. Z latinčiny vieme, že koreň slova je reparo -áre (znovu zadovážiť, získať, nahradiť stratu, škodu, opraviť, obnoviť). Podľa tohto by sme mohli povedať, že bol mužom, ktorý niečo opravil, obnovil alebo napravil. Možno potreboval napraviť svoj život na správnu cestu. Možno iným napravil alebo pomohol zmeniť ich život. Ukázal im cestu k Bohu, kvôli ktorému sa to oplatí urobiť. Nech to už bolo akokoľvek môžeme tušiť, že jeho život bol poznačený zmenou k službe. Služba sa po grécky sa povie diakonia. Sme pri druhom slove, ktoré charakterizuje nášho svätca. Bol diakon (gr. ???????? - diakonos - sluha, pomocník) a služba diakona v tomto období spočívala v nebezpečných úlohách. Ako diakon sa venoval charitatívnej činnosti. Bol horlivým hlásateľom evanjelia v meste Nola pri Neapoli. Obdobie v ktorom žil bolo už síce v období po Milánskom edikte (r. 313, edikt zrovnoprávňoval kresťanstvo s ostatnými náboženstvami v rímskom impériu), no prenasledovanie kresťanov niekde pokračovalo v menších formách. Svätý Reparát napriek všetkým nebezpečenstvám plnil svoju službu a vykonával dielo, ktorým oslavoval Boha. Jeho myšlienky, slová a skutky asi neboli prázdne, pretože nám to potvrdzuje svedectvo jeho smrti. Jeho smrť nebola náhodná. Nepoložil život za niečo prázdne, pominuteľné. Uvedomme si, že jeho smrť nebola až taká typická. Veď prenasledovanie už nebolo bežným javom. Diakon, ktorý slúžil a ukazoval svojím životom na správne hodnoty mohol byť nie malým tŕňom v oku nejedného človeka. Ukazuje nám, že zmysel života je ukrytý v láske služby blížnemu až za hranicu smrti. Nech je povzbudením pre nás, ktorí si myslíme, že život nemá zmysel. Zmena k dobrému a k Láske - Bohu, má veľmi hlboký zmysel pre ktorý sa oplatí položiť život.

Krásne na živote svätého Reparáta je aj to, že jeho služba neskončila smrťou. Naďalej svojím príkladom pomáha v ťažkých situáciách. Je nám pomocníkom a orodovníkom, keď potrebujeme niečo zmeniť, napraviť, opraviť, napr. naše vzťahy k rodine, priateľom či blížnym. Je pomocníkom aj v momentoch, keď potrebujeme pomoc pri skúškach v škole, v živote, v službe, v láske.

Zomrel mučeníckou smrťou v roku 353. Veriaci ho pochovali a neskôr jeho ostatky preniesli do Ríma a uložili na cintoríne sv. Vavrinca, kde boli do roku 1769, vtedy ich na žiadosť františkánskeho provinciála Eugena Kósu preniesli do Bratislavy. Odvtedy sú jeho ostatky uložené v umelecky vyhotovenom relikviári vo františkánskom kostole. Buďme aj mý vernými svedkami pravého a jediného Boha. Svätý Reparát - oroduj za nás!