SV. SALOME (1. stor.)

Do zoznamu svätých Cirkev zaradila aj Salome, matku apoštolov Jakuba a Jána, ktorí sa podľa svojho otca nazývali Zebedejovi synovia.

Bola to šľachetná galilejská žena, ktorá spolu s inými ženami sprevádzala Ježiša a pomáhala v hmotných potrebách jeho apoštolskej družine. No popri všetkej ušľachtilosti nezaprela v sebe menej ideálne prirodzené ľudské náklonnosti, ako je živelná materská láska, ktorá je schopná uprednostňovať svoje deti aj na úkor iných. Názorne o tom hovorí Matúšovo evanjelium (20, 20 nn):

"Vtedy k nemu pristúpila matka Zebedejových synov so svojimi synmi, poklonila sa a o čosi prosila. On sa jej opýtal: "Čo chceš?" Vravela mu: "Povedz, aby títo moji dvaja synovia sedeli v tvojom kráľovstve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici." Ježiš odpovedal: "Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý mám ja piť?" Oni mu vraveli: "Môžeme." On im povedal: "Môj kalich budete piť, ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo ľavici nepatrí mne; to dostanú tí, ktorým to pripravil môj Otec." Keď to počuli ostatní desiati, namrzeli sa na oboch bratov..."

Neľúbosť ostatných apoštolov bola viac ako pochopiteľná. Akým právom sa mali dvaja Zebedejovci deliť od ostatných, a čo je ešte horšie - vyvyšovať sa nad nich? Pravda, materinská láska má svoju logiku, ktorá sa niekedy nedá dobre zlúčiť s objektívnym poriadkom a môže veľmi rušivo zasahovať do života iných. Tak sa stalo aj pri intervencii Salome v prospech svojich synov. Musel zasiahnuť sám Ježiš.

Najprv upozornil oboch bratov, ktorí sa stotožňovali s matkinou žiadosťou, že bližšia účasť na jeho kráľovstve sa nedá určiť iba nejakým administratívnym rozhodnutím. Najprv treba "piť kalich", z ktorého musí aj on piť. Nemuseli hneď vedieť, čo to znamená, ale mohli si domyslieť, že tu ide o čosi vážne. Avšak Jakub a Ján boli ochotní splniť všetky podmienky. Ježiš prijal túto ich ochotu, ale patrične ju usmernil. On neprišiel rozdeľovať popredné miesta v Božom kráľovstve; to je vec jeho Otca. On prišiel slúžiť a položiť svoj život za mnohých. To isté sa očakáva aj od tých, ktorí chcú byť "po jeho pravici a ľavici".

Nevedno, či apoštoli pochopili v plnom rozsahu jeho poučenie. Isté je, že - okrem Judáša - ho uskutočnili vo svojom živote. A prijala ho za svoje aj matka Zebedejových synov. Ona nežiadala pre seba popredné miesto, ale poskytovala verne službu, ktorú Ježiš kládol na srdce svojim verným. Ona spolu s najvernejšími stála pri Kristovom kríži (porov. Mt 27, 56; Mk 15, 40), ona s nimi sledovala, kam ho pochovali, ona s nimi nakúpila voňavé oleje, aby mŕtveho Ježiša pomazali a ona patrila k prvým svedkom a ohlasovateľom Kristovho zmŕtvychvstania.

Dá sa predpokladať, že po Kristovom zmŕtvychvstaní Salome spolu s inými ženami ostala v styku s apoštolmi, najmä keď medzi nimi boli jej dvaja synovia. Spolu s nimi "jednomyseľne zotrvávala na modlitbách", ako o tom hovoria Skutky apoštolov (Sk 1, 14).

O ďalšom živote tejto obetavej ženy nemáme nijaké historicky potvrdené správy. Neskorá (z 12. stor.) miestna tradícia v meste Veroli v strednom Taliansku (na východ od Ríma) hovorí, že Salome prišla do tohto mesta s dvoma spoločníkmi (Blažejom a Demetriom) a tam aj pokojne zomrela, kým jej spolupútnici údajne podstúpili mučenícku smrť. Okrem mesta Veroli, ktoré uctieva svätú Salome ako svoju patrónku, v minulosti prejavovali tejto svätici úctu na viacerých miestach Palestíny, v Carihrade, v Arles (vo Francúzsku), v Tournai (Belgicko) a v Ciudad Rodrigo (Španielsko).