Sv. Wolfgang žil v období, keď bola Cirkev veľmi závislá od feudálnych pánov, no na druhej strane prejavovala veľkú životnosť, ktorá jej umožňovala vnútornú i vonkajšiu obnovu.

Sv. Wolfgang sa narodil okolo r. 924 v Pfullingene v západonemeckom kraji Württemberg. Základné vzdelanie získal v známej mníšskej škole v Reichenau pri Kostnickom jazere. Tam sa spriatelil s Henrichom Babenberským, neskorším trevírskym arcibiskupom. Keď Henrichov brat biskup Poppo I. Würzburský založil školu, kde vyučoval známy gramatik Stefano di Novara, na Henrichovo odporúčanie prijal do školy aj schopného Wolfganga. Avšak Wolfgangove úspechy vyvolali žiarlivosť talianskeho učiteľa, takže Wolfgang musel napokon odísť.

Keď sa Henrich r. 956 stal trevírskym arcibiskupom, vzal k sebe Wolfganga ako riaditeľa dómskej školy a predstaveného klerikov. V r. 964 arcibiskup Henrich sprevádzal cisára Ota I. na cestách. Pritom sa nakazil morom a zomrel. Pred smrťou odporúčal cisárovi Wolfganga. Cisár ho prijal do svojej kancelárie v Kolíne a ponúkol mu sľubnú cirkevnú kariéru. Avšak Wolfgang netúžil po hodnostiach. A keď jeho mníšske spôsoby narážali na nepochopenie, v r. 965 odišiel z cisárskej služby do kláštora v Einsiedelne. Tam pôsobil ako učiteľ, bibliotekár a pravdepodobne aj ako kronikár.

V Einsiedelne Wolfgang nadviazal priateľstvo s augsburským biskupom Ulrichom, ktorý často prichádzal do kláštora a ktorý ho vysvätil za kňaza.

R. 971 Wolfgang odišiel z kláštora do Uhorska, aby tam účinkoval ako misionár. Nemal však veľký úspech a navyše v r. 972 ho odvolal do Nemecka pasovský biskup Pilgrim. Možno ho pokladal za potulného mnícha, ktorý neoprávnene pôsobil na území patriacom pod jeho právomoc. Wolfgang poslúchol a keď prišiel k Pilgrimovi, tak naňho zapôsobil svojou osobnosťou, že biskup ho navrhol cisárovi ako kandidáta na uprázdnený regensburský biskupský stolec. Wolfgang spočiatku nechcel, ale napokon súhlasil. Biskupskú vysviacku prijal r. 973 od salzburského arcibiskupa Fridricha.

Niektorí cirkevní historici zastávajú náhľad, že Wolfgang tak doplnil najvýznamnejšiu skupinu biskupov, akú kedy Nemecko malo vo svojich dejinách. Okrem neho to boli jeho súčasníci Ulrich z Augsburgu, Bernward a Gothard z Hildesheimu, Konrád z Kostnice, Willigis z Mohuča, Bruno z Kolína a Thetmar z Merseburgu.

Aj po získaní biskupskej hodnosti Wolfgang žil ako mních: nosil mníšske rúcho a viedol asketický život. Pri príchode do Regensburgu najprv ponavštevoval kláštory a až potom vstúpil do katedrály. Kláštorný život pokladal za neuspokojivý, preto vykonal reformu kláštorov. Chcel však pozdvihnúť aj diecéznu pastoráciu. Preto oddelil biskupský úrad od opátskeho. Predtým totiž regensburskí biskupi boli zároveň opátmi regensburského kláštora sv. Emeráma. Rozdelenie poslúžilo i povzneseniu regensburského kláštora a s ním aj iných bavorských kláštorov, ktoré boli spustošené vpádom Maďarov a vykorisťovaním feudálnych pánov. Jeho veľkorysým a významným činom bolo oddelenie Čiech od regensburskej diecézy a ustanovenie pražského biskupstva. Stalo sa tak v r. 973 v spolupráci s nemeckým cisárom Otom I. a českým vladárom Boleslavom II. Wolfgang osobne vypracoval dokument o založení novej diecézy. Keď mu niektorí Nemci vyčítali tento krok, vyhlásil: "Rád obetujem i seba samého a všetko čo mám na povznesenie tamojšej cirkvi."

Hoci Wolfgang žil ako mních, mal veľké porozumenie pre praktický život. Osobne navštevoval farnosti a ľudia radi počúvali jeho kázne. Osobitnú pozornosť venoval školám. Bavorský vojvoda Henrich mu zveril výchovu svojich detí, z ktorých sa stali významné historické osobnosti: syn Henrich sa stal nemeckým cisárom, syn Bruno sa stal augsburským biskupom, dcéra Gizela sa stala manželkou uhorského kráľa sv. Štefana a ďalšia dcéra Brigita sa stala opátkou. Prvý z vojvodových synov sa v Cirkvi uctieva ako svätý a obidve spomenuté dcéry ako blahoslavené. Brigita bola vychovaná v ženskom kláštore sv. Pavla, ktorý Wolfgang založil ako vzor ženských kláštorov v Regensburgu.

Biskup Wolfgang sa zaslúžil aj o znovuosídlenie východného Rakúska, ktoré bolo spustošené nájazdmi Maďarov. Pri hladomore v r. 987 dal porozdeľovať ľuďom obilie z cirkevných zásob.

Zomrel na ceste k salzburskému arcibiskupovi v kostole dedinky Pupping pri Linci 31. okt. 994. Mal 70 rokov. Jeho mŕtve telo previezli po Dunaji do Regensburgu, kde ho pochovali v kostole sv. Emeráma. Jeho úcta bola cirkevne schválená v októbri 1052, keď pápež Lev IX. a cisár Henrich III. preniesli jeho pozostatky do novej krypty v kostole sv. Emeráma.

Úcta k sv. Wolfgangovi mala spočiatku iba miestny charakter. Avšak počnúc 14. storočím sa veľmi rozšírila v južnom Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku, ba aj v Čechách a Maďarsku. Vznikli kostoly, kaplnky, miestne názvy, pútnické miesta. Mestečko St. Wolfgang pri jazere Abersee (pomenované aj St. Wolfgangsee) bolo od 14. do 18. stor. jedno z najnavštevovanejších pútnických miest v strednej Európe. Keď sa r. 1873 slávilo 900 rokov ustanovenia pražskej diecézy, časť relikvií sv. Wolfganga postúpili tomuto biskupstvu.

 

PATRÓN pastierov, tesárov, sochárov, lodníkov, uhliarov, drevorúbačov, nevinne zajatých a väznených; lieči obrnu, bolesti nôh, záchvat mŕtvice, úplavicu, zápaly kože, neplodnosť a potraty; oroduje za dobytok.

ATRIBÚTY: Znázorňovaný so sekerou v ruke alebo zaťatou to strechy kostola (vraj sv. Wolfgang hodil sekerou, aby vedel, kde má postaviť kostol).