Ázijská pôda bola a doteraz je tvrdá na prijatie semena evanjelia. Výnimku netvorila v minulosti ani Kórea. Tým viac prekvapil rozvoj kresťanstva v tejto krajine v poslednej štvrtine 20. stor. Je to veľký rozdiel oproti počiatkom v 18. a 19. storočí, ktoré boli ťažké, ba veľmi ťažké.

V druhej polovici 18. stor. sa dostali z Číny do Kórey niektoré spisy jezuitských misionárov o katolíckej cirkvi. Zaujali predovšetkým viacerých vzdelancov, ktorí chceli mať čo najpodrobnejšie informácie. Úlohou získať ich poverili r. 1782 istého mladého člena diplomatickej misie, ktorá šla do Pekingu. Takéto diplomatické výpravy sa konali každý rok. Vždy po roku sa diplomatická delegácia vrátila a vystriedala ju iná.

Poverený mladík našiel v Pekingu katolícku misiu a rokoval s jej predstaveným, biskuporn Alexandrom de Gouvea. Ten ho ochotne vypočul a zveril ho bývalému jezuitovi (vtedy bola jezuitská rehoľa zrušená) Jánovi Jozefovi de Grammont. Páter dôkladne poučil mladého Kórejčana o kresťanskej viere a pokrstil ho. Dal mu meno Peter.

Peter sa vrátil do Kórey s veľkým nákladom kníh a náboženských predmetov. Doma poučil o kresťanstve dvoch priateľov a pokrstil ich s menami Ján Krstiteľ a František Xavérsky. Všetci traja sa dali horlivo do apoštolovania a čoskoro získali mnohých stúpencov. Ale v horlivosti, ktorá nemala možnosť usmerňovať sa pod vedením cirkevných predstavených, zachádzali priďaleko. Chceli bez vysvätených duchovných napodobňovať hierarchickú štruktúru Cirkvi a udeľovanie sviatostí. Okrem toho si ponechali niektoré praktiky z kultu predkov, ktoré sa mohli vysvetľovať ako modloslužba.

Keď sa o tom dozvedel biskup Gouvea v Pekingu, prostredníctvom diplomatickej misie z r. 1789 pokarhal prihorlivých kórejských veriacich za prekračovanie prípustných hraníc. Väčšina cirkevného spoločenstva sa podriadila, ale časť, vrátane niektorých vedúcich, neposlúchla a radšej odpadla od Cirkvi. Celý prípad vyvolal vlnu odporu voči kresťanstvu, v ktorom niektorí videli nepriateľa domácich tradícií. Z tých, čo ostali verní Cirkvi, viacerí zaplatili za túto vernosť životom.

V r. 1794 sa podarilo čínskemu kňazovi Jakubovi Tsiu preniknúť do Kórey, kde našiel štyritisíc veriacich. Pôsobil medzi nimi sedem rokov, kým ho nepriatelia kresťanstva nezabili v r. 1801. Vtedy za ním smútilo už spoločenstvo šesťtisíc veriacich.

Neoficiálne prenasledovanie kresťanstva bolo uzákonené protikresťanským dekrétom v r. 1812. Na normálnu misijnú činnosť sa nedalo ani pomyslieť. No kórejskí kresťania sa nechceli uspokojiť s týmto stavom. V r. 1812 a 1827 sa im podarilo poslať do Ríma posolstvá, v ktorých žiadali pápeža, aby im poslal misionárov.

Pápež Gregor XVI. sa usiloval splniť ich žiadosť. V r. 1831 ustanovil pre Kóreu apoštolský vikariát a zveril ho združeniu Parížskych zahraničných misií. Ale prvý apoštolský vikár zomrel prv, ako by sa dostal na svoje pôsobisko. Avšak podarilo sa ta preniknúť jeho spoločníkom, pátrom Petrovi Silibertovi Maubantovi a Jakubovi Honorátovi Costanovi. O niečo neskôr prišiel tajne aj nový apoštolský vikár biskup Vavrinec Jozef Imbert. Ale nepôsobili dlho. V r. 1839 zaplatili za svoju misionársku odvahu životom.

Medzitým sa však už stačil pripraviť na kňazstvo prvý Kórejčan - Andrej Kim Taegon. Ten pomohol v r. 1845 prísť do Kórey biskupovi Jozefovi Ferréolovi a kňazovi Mikulášovi Antonovi Daveluy. V r. 1846 vypukla nová vlna prenasledovania, v ktorej bol umučený kňaz Andrej Kim a mnohí laickí veriaci: muži, ženy starí aj mladí, ba i deti. V akom duchu znášali túto ťažkú skúšku, naznačuje list Andreja Kima z väzenia. Horlivý kňaz v ňom okrem iného písal:

Po prenasledovaní v r. 1846 nastalo obdobie pomerného pokoja. Do Kórey sa dostali viacerí misionári, ktorí úspešne pracovali až do r. 1866. Vtedy vypuklo nové prenasledovanie, v ktorom zomreli mučeníckou smrťou dvaja biskupi, sedem kňazov misionárov a vyše desaťtisíc laických veriacich.

Obdobie prenasledovaní sa skončilo až zmluvou s Francúzskom v r. 1886-1887.

V júli 1925 pápež Pius XI. vyhlásil za blahoslavených 82 kórejských mučeníkov, ktorí boli zabití v rokoch 1839 a 1846. Neskôr dosiahli úctu oltára ďalší. Pri apoštolskej návšteve v Kórei pápež Ján Pavol II. vyhlásil 6. mája 1984 103 mučeníkov za svätých. Medzi nimi popredné miesto zaujíma prvý kórejský kňaz Andrej Kim Taegon a horlivý laický apoštol Pavol Chong Hasang.