Uvedení manželia pochádzali z vyššej francúzskej šľachty. Delfína (fr. Dauphine, Delphine) bola staršia.

Narodila sa okolo r. 1282 v Puy-Michel. Asi o tri roky neskôr sa narodil v zámku Alsouis Eleazár de Sabran.

Ako bolo vtedy zvykom v popredných rodoch, obidvoch veľmi skoro zasnúbili. Delfína mala štrnásť rokov, Eleazár iba jedenásť. Delfína sa spočiatku bránila zasnúbeniu, ale napokon ustúpila. O dva roky po zasnúbení sa konala svadba. Delfína chcela žiť v sexuálnej zdržanlivosti. Eleazár rešpektoval toto jej želanie. Obidvaja sa vyznačovali nábožnosťou a dobročinnosťou.

Eleazár bol ako rytier a diplomat v službách kráľa Róberta Anjou. Zomrel predčasne pri plnení jednej kráľovskej misie v Paríži 27. septembra 1323. Mal 38 rokov.

Jeho manželka žila ešte 37 rokov. V tomto období sa chcela čo najviac priblížiť k ideálom sv. Františka Assiského. Preto opustila kráľovský dvor v Avignone a odišla najprv do Provensálska a potom do Neapola. Tam žila v krajnej biede. Ľudia sa z nej vysmievali ako z pomätenej. Napokon sa vrátila do juhovýchodného Francúzska, kde zomrela v meste Apt 26. novembra 1360. Jej telesné pozostatky i ostatky jej muža sú uložené v katedrále tohto mesta. Pamiatku bl. Delfíny si tam pripomínajú vo výročitý deň jej smrti 26. novembra.

Vo františkánskej reholi si manželov sv. Eleazára a bl. Delfínu uctievajú ako členov tretieho rádu, a to 26. septembra.