Tento sv. Gerhard (tal. Gerardo, maď. Gellért) pochádzal z poprednej benátskej rodiny Sagredo. Najstaršie historické pramene hovoria, že sa narodil 23. apríla, a preto dostal meno svätca toho dňa - Juraj. Rok jeho narodenia nevieme.

V piatich rokoch ťažko ochorel. Rodičia sa v modlitbe utiekali k jeho krstnému patrónovi sv. Jurajovi a sľúbili, že ak chlapec vyzdravie, zasvätia ho Božej službe. Tak sa aj stalo. Chlapca vychovávali benediktínski mnísi benátskeho benediktínskeho kláštora sv. Juraja (San Giorgio Maggiore). Po dosiahnutí patričného veku aj on sa stal mníchom v tomto kláštore s rehoľným menom Gerhard. Toto meno si zvolil na pamiatku svojho otca, ktorý medzitým zomrel.

Gerhard prejavoval veľkú duchovnú zrelosť a mal aj iné cenné vlastnosti, takže čoskoro sa stal priorom a neskôr aj opátom kláštora sv. Juraja. Ale on túžil po väčšej utiahnutosti. Preto sa zriekol opátskej hodnosti a niekedy okolo r. 1015 sa vydal loďou na cestu do Svätej zeme. Prišiel však len do dalmatínskeho prístavu Zadar, kde údajne loď stroskotala. Tam sa rozhodol zmeniť smer cesty: namiesto na juh šiel na sever do Uhorska.

Tam upútal pozornosť vtedajšieho kráľa sv. Štefana, ktorý zveril Gerhardovi výchovu svojho syna sv. Imricha. Niekedy v r. 1023 Gerhard odišiel z kráľovského dvora do benediktínskeho kláštora v Bakonybél, kde žil ako pustovník. Odtiaľ ho okolo r. 1030 povolal sv. Štefan a poveril ho vedením novozriadeného biskupstva Csanád.

Gerhard ako biskup horlivo spolupracoval na pokresťančení Uhorska. Avšak po smrti sv. Štefana sa častejšie dostal do sporu s jeho zákonitými i nezákonitými nástupcami, ktorí medzi sebou bojovali o vládu nad Uhorskom a neraz otvorene vystupovali proti kresťanstvu. Dňa 24. septembra 1046 v priestore terajšej Budapešti nepriateľskí veľmoži s ozbrojencami prepadli Gerharda, keď s ďalšími tromi biskupmi cestoval na kráľovský dvor. Najprv ho doráňali kameňmi, potom ho zhodili zo skaly a napokon ešte prepichli kopijou. Zabili aj ďalších dvoch biskupov, medzi nimi i sv. Bystríka. Budapeštiansky vrch, na ktorom zabili biskupa, neskôr nazvali jeho menom Gellért. Je to maďarský tvar mena Gerhard.

O svätorečenie biskupa Gerharda sa zaslúžil uhorský kráľ sv. Ladislav (1077-1095), ktorý dosiahol uznanie jeho úcty pápežom Gregorom VII. v r. 1083. Spolu s ním bol priznaný titul "svätý" aj uhorskému kráľovi Štefanovi, jeho synovi Imrichovi a dvom slovenským svätcom Svoradovi a Benediktovi.