Bl. Ján Gabriel (fr. Jean Gabriel, čít. žã gabriel) Perboyre pochádzal z južného Francúzska, kde sa narodil v obci Puech (čít. püeš) v diecéze Cahors 6. jan. 1802. Po vychodení základnej školy pomáhal otcovi pri vedení rodinného veľkostatku.

V rodine Perboyre vládla veľká súdržnosť. To sa prejavilo aj vtedy, keď Jánov brat Ľudovít odišiel do seminára, ktorého rektorom bol ich strýko Jakub, lazarista. Ján vtedy tiež šiel do toho istého seminára, ale iba na krátky čas, aby bratovi nepadlo ťažko náhle odlúčenie od rodiny. Ale Jánovi sa v seminári zapáčilo, takže v ňom tiež ostal. Dokonca chcel byť tak ako strýko členom rehoľnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, ktorá sa úradne volá Misijná kongregácia (lat. Congregatio missionum, skratka CM), ľudovo lazaristi podľa materského domu sv. Lazára v Paríži. Lazaristi prijali Jána Gabriela. Po noviciáte zložil sľuby 28. decembra 1820.

Predstavení ho poslali do materského domu, aby tam študoval teológiu. Popri príkladnom plnení rehoľných povinností mladý lazarista prejavil mimoriadne rozumové schopnosti a usilovnosť v štúdiu. Preto ho predstavení určili do kolégia v Montdidier (sev. Francúzsko), aby tam vyučoval. Úspešne plnil túto úlohu až takmer do kňazskej vysviacky. Za kňaza bol vysvätený 23. septembra 1825 v kaplnke materského domu Dcér kresťanskej lásky (vincentiek) v Paríži.

Ján Gabriel si všade horlivo plnil svoje povinnosti. Avšak jeho veľká túžba boli misie. Viackrát prosil predstavených, aby ho poslali do prvej línie evanjelizácie, zvlášť keď v máji 1831 zomrel na ceste do čínskych misií jeho brat Ľudovít, ktorý bol tiež lazaristom.

Konečne predstavení vyhoveli jeho prosbám. Dňa 21. marca 1835 vyplával z francúzskeho prístavu Le Havre a 29. augusta toho istého roku pristál v prístave Macao na čínskej pevnine. V tomto meste sa niekoľko mesiacov učil základy čínskej reči, až napokon šiel do provincie Honan (Hunan) v strednojužnej Číne, kde bol vymenovaný aj za prvého generálneho vikára.

V januári 1838 ho predstavení preložili do susednej provincie Hupeh, ktorá mala byť jeho definitívnym misijným pôsobiskom.

Ale sotva sa stačil trochu zorientovať na novom pôsobisku, vypuklo prenasledovanie kresťanov. Páter Ján Gabriel sa nechcel zbytočne vystavovať nebezpečenstvu, a preto sa skrýval. No istý podlý kresťan za peniaze prezradil jeho úkryt. Chytili ho 26. septembra 1839. Po viacerých výsluchoch spojených s mučením ho odsúdili na smrť. Rozsudok mal potvrdiť cisár. Misionár čakal na toto potvrdenie vyše osem mesiacov v neľudskom žalári v meste Wuchang.

Cisársky súhlas prišiel 11. septembra 1840. Väznitelia hneď prikročili k vykonaniu popravy. Údajne zahrdúsili misionára na kríži. Mal 38 rokov.

V r. 1860 previezli misionárove telesné pozostatky do Francúzska/ kde ich uložili v parížskom materskom dome.

Misionára-mučeníka Jána Gabriela Perboyre z Misijnej kongregácie vyhlásil za blahoslaveného pápež Lev XIII. v novembri 1889.