Svätí Kozma a Damián patria medzi svätcov, ktorých úcta sa už v staroveku rozšírila, takže nemožno rozumne pochybovať o ich jestvovaní a o ich význame, ale chýbajú nám o nich pevné historické údaje. V zachovaných životopisoch sú historické deje tak pospletané s legendami, že ich nemožno spoľahlivo oddeliť.

O pôvode svätých Kozmu a Damiána vieme s určitosťou iba to, že pochádzali z Blízkeho východu. Viaceré životopisy kladú ich rodisko do Arábie. Údajne boli bratia, a to dvojčatá. Mladosť prežili v Sýrii, kde si osvojili lekárske umenie. Ako lekári pôsobili v Sýrii a v Cilícii (dnes juž. Turecko). Boli známi nielen lekárskymi úspechmi, ale aj tým, že za lekárske výkony neprijímali nijaké peniaze. Preto ich pôsobenie, spojené s príkladným kresťanským životom, získalo mnohých pre kresťanstvo.

V Diokleciánovom prenasledovaní kresťanov dal cilícijský miestodržiteľ týchto povestných lekárov uväzniť a po rozličnom mučení sťať. Stalo sa to údajne v meste Aigai roku 303. Telá mučeníkov previezli do sýrskeho mesta Kyros, kde ich pochovali. Po skončení prenasledovaní v tomto meste postavili na ich počesť slávnu baziliku, z ktorej sa úcta sv. Kozmu a Damiána rozšírila do celého kresťanského sveta.

Na Východe sa o šírenie úcty svätých lekárov zaslúžil najmä byzantský cisár Justinián I. (527-565). Na Západ prenikla ich úcta na konci 5. stor. Pápež Symachus (498-514) im zasvätil oratórium pri bazilike S. Maria Maggiore a pápež Félix III. (526-530) vybudoval na ich počesť baziliku prestavbou dvoch pohanských chrámov. Rímska cirkev významne prispela na upevnenie a šírenie úcty sv. Kozmu a Damiána tým, že ich pojala do kánona sv. omše.

V stredoveku sa úcta svätých lekárov rozšírila zo Stredomoria na sever. Zvlášť silná bola v Nemecku, najmä v tzv. hanzových mestách. Okrem oficiálneho kultu Cirkvi úcta sv. Kozmu a Damiána ovplyvnila aj ľudovú nábožnosť a folklór v mnohých krajoch kresťanskej Európy.