Z dejín národov poznáme viaceré prípady, keď pri kolíske ich kresťanstva stáli sväté ženy, ktorým vďačila Cirkev týchto krajín z aďalší úspešný rozvoj. V Anglicku to bola kentská kráľovná Berta, v severnom Taliansku lombardská kráľovná Teodolinda, vo Francúzsku sv. Klotilda, v Škótsku sv. Margita, v Rusku sv. Oľga. Čosi podobné bolo aj v Čechách, kde pri kolíske tamojšieho kresťanstva stála ušľachtilá a svätá žena - kňažná Ľudmila.

Bola dcérou lužického kniežaťa Slavibora a narodila sa okolo roku 859. Vo veľmi mladom veku (14-15-ročná) sa stala manželkou českého kniežaťa Bořivoja. Kniežacím manželom sa postupne narodilo 6 detí: 3 chlapci a 3 dievčatká.

Bořivoj a Ľudmila boli spočiatku pohania. Bořivoj pravdepodobne prijal krst roku 874, a to údajne priamo od sv. Metoda na veľkomoravskom Velehrade. Odtiaľ si priviedol do Čiech kňaza Pavla, ktorý pripravil kňažnú Ľudmilu na prijatie krstu. Pokrstil ju údajne tiež sv. Metod.

Staré životopisy vyzdvihujú Ľudmilinu horlivosť pri šírení kresťanstva v Čechách a jej veľkú ľudomilnosť, od ktorej sa odvodzuje aj jej meno. Pre dobročinnosť ju nazývali matkou chudobných.

Roku 894 zomrel Ľudmilin manžel knieža Bořivoj. Vlády sa ujal ich syn Vratislav, ktorého manželka sa nazývala Drahomíra. Ľudmila sa utiahla do ústrania, aby sa mohla lepšie venovať dobročinnosti a nábožnému životu. Zmenu v jej živote spôsobila predčasná smrť kniežaťa Vratislava roku 916. Vládu v krajine vzala do ruúk jeho manželka Drahomíra, lebo ich najstarší syn Václav, ktorý mal nastúpiť po otcovi, mal ešte len 9 rokov. Václav však neostal pri matke, ale českí šľachtici zverili jeho výchovu starej matke Ľudmile. Tá sa usilovala splniť túto úlohu čo najlepšie. Ona má nepochybne najväčšiu zásluhu na tom, že sa z Václava stal ušľachtilý vladár a svätec.

Drahomíra však nebola naklonená kresťanstvu a okrem toho upodozrievala svokru, že ovplyvňovaním Václava sama chce dosiahnuť rozhodujúci vplyv v krajine. Preto obmedzovala Ľudmilu, ako len mohla, a strpčovala jej život. Stará kňažná chcela ukončiť nepríjemné napätie, a preto sa odsťahovala z Prahy na svoj dedičný hrad Tetín pri Beroune.

Ale Drahomíra nebola ani tak spokojná a rozhodla sa svokru zabiť. Poverila touto úlohou dvoch svojich dôverníkov. Tí v noci 15. sptembra 920 vnikli so skupinou ozbrojencov do tetínskeho hradu, rozohnali služobníctvo a Ľudmilu zahrdúsili povrazom alebo dokonca jej vlastným závojom.

Ľudmilu pochovali neďaleko Tetína. Pri jej hrobe sa začali diať mimoriadne úkazy, ktoré medzi ľudom šírili úctu k zabitej kňažnej a potvrdzovali povesť o jej svätosti. Žiarlivá Drahomíra chcela zatieniť pamiatku svätej svokry, a preto dala rýchlo postaviť pri jej hrobe kaplnku zasvätenú sv. Michalovi, aby sa jemu pripisovali zázraky a mimoriadne úkazy, ktoré sa diali na tom mieste.

No Drahomírin syn, mladý Václav, ostal verný pamiatke milovanej starej matky, ktorá ho vychovala. Len čo prevzal vládu v krajine, dal slávnostne preniesť telesné pozostatky svätej Ľudmily do Prahy. Bolo to v októbri roku 925. O rok neskôr uložili telo svätice do jej konečného hrobu v chráme sv. Juraja na Pražskom hrade.

Svätá Ľudmila sa uctieva ako patrónka kresťanských vychovávateľov a kresťanských matiek. Prirodzene, najväčšiu úctu jej preukazujú spolurodáci, ktorí jej dali čestný titul "Matka českej krajiny".