Pri liturgickej reforme po 2. vatikánskom koncile vypustili tento sviatok zo všeobecného liturgického kalendára. Avšak v slovenskom cirkevnom kalendári ostal.

Kedy a ako vznikol tento sviatok?

Počiatky spadajú do r. 1513, keď osobitným apoštolským indultom dostala španielska diecéza Cuenca dovolenie sláviť sviatok na počesť svätého mena Panny Márie. Postupne si aj iné kraje žiadali takéto dovolenie.

Príležitosťou k ustanoveniu celocirkevného sviatku Mena Panny Márie bolo rozhodujúce odvrátenie tureckého nebezpečenstva od kresťanskej Európy.

Ako je známe, mohamedánski Turci sa neuspokojili dobytím Malej Ázie. Cez Balkán postupovali ďalej do Európy. Dobytím Carihradu r. 1453 s konečnou platnosťou zlikvidovali byzantskú ríšu a kresťanstvo na Blízkom východe. V r. 1526 porazili uhorské vojsko pri Moháči ako poslednú prekážku na ceste do strednej Európy. Postupne obsadili Maďarsko a južné Slovensko. Ich najbližší cieľ bolo dobytie Viedne, hlavného mesta katolíckych Habsburgov.

Prvý raz sa Turci objavili pri Viedni už v r. 1529. Ale k rozhodujúcemu zápasu prišlo až v r. 1683. Dvestotisícová turecká armáda uzavrela obkľúčenie mesta 14. júla. Obrancovia mesta hrdinsky odolávali vlnám tureckých útokov. Turkom prišiel na pomoc aj protestantský sedmohradský knieža Imrich Thököly, ktorého vojsko sa pri prechode cez Slovensko zachovalo voči katolíkom nemenej barbarsky ako Turci.

Katolíckym obrancom Viedne prišli na pomoc knieža Karol Lotrinský a poľský kráľ Ján III. Sobieski. Kresťanské vojsko kráčalo pod mariánskou zástavou. Hlavný hrdina konečnej fázy boja kráľ Ján Sobieski sa pripravil na osudové chvíle prijatím sviatostí vo sviatok Narodenia Panny Márie 8. septembra. Rozhodujúci boj sa odohral dňa 12. septembra. Turecké vojská utrpeli drvivú porážku, z ktorej sa už nespamätali a postupne museli opustiť Európu.

Na pamiatku tohto významného víťazstva pápež Inocent XI. ustanovil 25. novembra 1683 pre celú Cirkev sviatok Mena Panny Márie, ktorý sa slávil vo výročitý deň oslobodenia Viedne, t. j. 12. septembra.