O tejto sympatickej nábožnej Tirolčanke sa zachovalo veľa rozprávaní i obrazov, ale s určitosťou nevieme ani storočie, v ktorom žila. Tradičné životopisy hovoria, že zomrela 14. septembra 1313, kým novší bádatelia predpokladajú, že žila oveľa prv, azda v 9. alebo 10. storočí.

Väčšia zhoda je o miestach, kde žila bl. Notburga. Prakticky je isté, že pochádzala z mestečka Rattenberg na severovýchod od tirolského hlavného mesta Innsbrucku. Keď odrástla, najprv slúžila ako kuchárka v blízkom zámku Rottenburg. Mala veľký súcit s chudobnými, ktorým dávala jedlo, čo sa zvýšilo od obeda alebo večere pánov. Údajne ju za to prenasledovala jej pani.

Po istom čase prešla pracovať k jednému roľníkovi v neďalekom Ebene pri Aachenskom jazere. So svojím gazdom sa dohovorila, že v sobotu bude pracovať na poli iba do odpoludňajších vešpier. Potom pôjde robiť domáce práce a pripravovať sa na nedeľu. Životopisci hovoria, že keď ju raz roľník v čase žatvy nútil pracovať aj po sobotných vešperách, Notburga vzývala Boha ako rozhodcu. Vyhodila do výšky kosák, s ktorým pracovala. Kosák ostal visieť vo vzduchu. To zahanbilo hospodára. Notburga šla porobiť domáce práce a modlitbou sa pripravila na nedeľu - deň Pána. Túto scénu častejšie vyobrazovali maliari.

Napokon sa Notburga vrátila do rottenburského zámku, kde pracovala ako kuchárka až do svojej smrti. Pochovali ju však v Ebene v kostolíku sv. Ruperta, ktorý v 15. stor. zväčšili. V r. 1718 poobliekali jej ostatky, ako to bolo zvykom v období baroka, a vystavili ich k trvalej verejnej úcte nad tabernákulom hlavného oltára v ebenskom kostole.

V Rattenbergu sa s úctou udržuje Notburgin rodný dom, kým v Ebene sa zachoval roľnícky dom, v ktorom bývala počas služby.

Jej úctu schválil pápež Pius IX. r. 1863 s titulom blahoslavenej, ale v náboženskej spisbe jej často dávajú aj titul svätá. V Ebene sa jej sviatok slávi vo výročitý deň jej smrti, t. j. 14. septembra, kým na iných miestach sa svätí 13. septembra, lebo v nasledujúcom dni je sviatok Povýšenia sv. Kríža.

Bl. Notburga Ebenská sa uctieva ako patrónka roľníckej ženskej mládeže, spolu so sv. Izidorom ako patrónka roľníkov a zvlášť ako nebeská ochrankyňa slúžiek.