Páter Pio sa narodil 25. mája 1887 v Pietrelcine v malej osade provincie Benevento ako štvrté zo šiestich detí rodičov Oracia a Márie Jozefy Forgioneovej. Pri krste dostal meno František. Od prvých rokov jasne pociťoval povolanie zasvätiť sa Pánovi. Boh ho obdaril nebeskými videniami. Dňa 6. januára 1903 vstúpil do noviciátu v Ráde menších bratov kapucínov v Morcone (Benevento). Vynikal duchom umŕtvovania a lásky k Pánovmu umučeniu, o ktorom často v slzách meditoval. Vysvätený za kňaza bol 10. augusta 1910 v beneventskej katedrále. Prvé roky kňazstva vykonával vo svojej rodnej obci, kde pre zdravotné ťažkosti zostal až do roku 1916. V tom čase ho Pán svojimi darmi a neobyčajnými milosťami pripravoval na misiu, ktorú mal splniť v Kláštore San Giovanni Rotondo, do ktorého prišiel v roku 1916.
Slávenie svätej omše a adorácia Eucharistie boli prameňom jeho spojenia s Kristom a horlivosti v apoštolskej práci. V roku 1918 sa v jeho živote prejavili neobyčajné mystické úkazy, ktoré zanechali trvalé stopy v jeho duši i na tele.
Stigmy, ktoré sa u neho prejavili v roku 1918, nosil na svojom tele 50 rokov až do smrti, keď mu tajomne zmizli bez akejkoľvek jazvy. Páter Pio nosil na rukách rukavice bez prstov, aby zakryl rany, a na boku mal obväz, do ktorého vsakovala krv. Poslušný svojim predstaveným sa Páter Pio podroboval rozličným lekárskym vyšetreniam, ktoré mali určiť pôvod rán, no vysvetlenie nenašli. Rovnako nevedeli vysvetliť ani príčinu "rajskej vône ruže", ktorá Pátra Pia sprevádzala.
O Pátrovi Piovi bolo známe, že komunikoval s anjelmi strážnymi, mal aj dar bilokácie (byť na dvoch miestach súčasne). Viedol tiež fyzický boj s diablom. Svätosť a charizmy Pátra Pia priťahovali duše hľadajúce Boha. Tisíce osôb každého veku a zo všetkých prostredí prichádzalo do San Giovanni Rotondo, aby sa zúčastnili na slávení svätej omše, ktorá niekedy trvala aj dve hodiny, a aby sa mohli u neho vyspovedať. Páter Pio bol veľkým apoštolom sviatosti zmierenia. Vysluhoval ju celé roky ráno i večer dlhé hodiny. Ukázalo sa, že Páter Pio dokázal čítať v dušiach a odhaľovať Božie zámery. Pre tieto dary bol mnohými ľuďmi zbožšňovaný, niekedy medzi ľuďmi prepukla aj hystéria. Preto ho predstavení chceli preložiť do iného kláštora. Avšak keď sa to ľudia zo San Giovanni Rotondo dozvedeli, postavili okolo kláštora barikády a vyhrážali sa násilím každému, kto by chcel Pátra Pia odviesť. A keď kráčal pomedzi zástupy do kostola, ľudia si trhali kúsky z jeho rúcha. Niektorí diecézni kňazi závideli jeho popularitu medzi ľuďmi, a spolu s niektorými obyvateľmi podali do Ríma nepravdivé informácie. Vatikán reagoval tým, že od roku 1922 zakázal Pátrovi Piovi písať svojim duchovným deťom a v rokoch 1931 až 1933 mu zakázal slúžiť verejne svätú omšu a spovedať.
Pracovný deň Pátra Pia trval často aj 19 hodín. Spal a jedol len skromne, málo. Samotní lekári sa domnievali, že ho pri živote drží nejaký nadprirodzený zdroj energie. Zapálený láskou k Bohu a k dušiam založil dve veľké diela: jedno duchovné - "Modlitbové skupiny", druhé materiálne - "Dom úľavy v utrpení", čo je moderná nemocnica predovšetkým v prospech obyvateľov Gargana (jeho vznik sa datuje rokom 1956).Nespočetné milosti a zázraky sa pripisujú na jeho príhovor. Chýr o jeho svätosti sa rozšíril po celom svete. Ján Pavol II. sa 1. októbra 1983 prihovoril 20.000 členom "modlitbových skupín" Pátra Pia týmito slovami: "Vaša prítomnosť a váš kresťanský záväzok sú neodlučne spojené s osobnosťou a dielom Pátra Pia z Pietralčiny, pokorného kapucínskeho brata, ktorý po takmer 50 rokov v Kláštore San Giovanni Rotondo žil a uskutočňoval svoje rehoľné zasvätenie Bohu v ustavičnej, dlhej a vrúcnej modlitbe a vo vysluhovaní sviatosti zmierenia viedol a usmerňoval tisícky veriacich, ktorí hľadali pravú cestu dokonalosti a kresťanskú svätosť."
Páter Pio zomrel v skorých ranných hodinách 23. septembra 1968 s ružencom v rukách a s menom Ježiša a Márie na perách. Tento pokorný kňaz udivil svet svojím životom úplne oddaným modlitbe a počúvaniu bratov," - povedal pri jeho beatifikácii Svätý Otec Ján Pavol II., ktorý ho neskôr, 16. júna 2002 vyhlásil za svätého.