"Slávime sviatok kríža, ktorý zahnal temnoty a navrátil svetlo. Slávime sviatok kríža a spolu s Ukrižovaným sme zem s hriechom zanechali dolu a získali nebeské dobrá..." Takto sa začína druhé čítanie kňazských hodiniek na dnešný sviatok. Kríž, pôvodne nástroj potupnej a bolestnej smrti, sa stal nástrojom vykúpenia a Kristovho oslávenia. Pre Kristových nasledovníkov je znakom spoluúčasti na jeho vykupiteľskom diele a znakom víťazstva nad hriechom a smrťou. Preto neprekvapuje, že sa Kristov kríž stal v kresťanstve predmetom úcty.

Historickým podnetom na rozvinutie tejto úcty sa stala púť sv. Heleny, matky cisára Konštantína Veľkého, do Svätej zeme v r. 324-326, ako aj vykopávky na Kalvárii a okolí. Ich výsledkom bolo okrem iného nájdenie kríža, o ktorom objavitelia mali vážne dôvody tvrdiť, že to bol nástroj utrpenia a smrti Ježiša Krista. Niektorí historici kladú nájdenie sv. Kríža na 14. september 320.

Zachovali sa pomerne včasné zmienky o tejto významnej veci. Tak sv. Cyril Jeruzalemský spomína v katechézach z r. 348 jestvovanie nájdeného sv. Kríža. Podobne na Západe písali už na konci 4. stor. o nájdení sv. Kríža sv. Rufín, sv. Ambróz Milánsky a sv. Paulín z Noly. Avšak už do najstarších správ sa dostali legendárne prvky, ktoré sťažujú spoľahlivé vyhodnotenie tejto pamätihodnej udalosti, medzi iným aj skutočnú účasť sv. Heleny na nájdení sv. Kríža. Isté však je, že svätá cisárovná bola niekedy v tom období v Jeruzaleme a že sa zaslúžila o postavenie svätýň, ktoré dal Konštantín vybudovať na mieste Spasiteľovho ukrižovania a vzkriesenia.

Zavedenie sviatku sv. Kríža súvisí s posviackou baziliky sv. Kríža 13.-14. sept. 324, kedy bola vystavená verejnej úcte relikvia sv. Kríža. Východná cirkev od tých čias slávila 14. september ako sviatok Nájdenia sv. Kríža. Na kresťanskom Západe sa uchytil tento sviatok niekedy v čase pontifikátu sv. Gregora Veľkého (bol pápežom v r. 590-604).

Je prirodzené, že v kresťanskom svete bol živý záujem o relikvie sv. Kríža. Väčšie časti prišli do Carihradu a do Ríma, kde uložili túto vzácnu pamiatku do baziliky nazvanej "Sv. Kríž v Jeruzaleme" spolu s inými relikviami umučenia a so zemou, ktorú údajne priviezla sv. Helena z Jeruzalema.

O čiastočky sv. Kríža mali záujem duchovné í svetské osobnosti, významné svätyne a korporácie. Tak sa dostali tieto ostatky na mnohé miesta v kresťanskom svete. Veľký záujem o cenné relikvie viedol aj k zneužívaniu. Tak v čase križiackych výprav sa objavilo množstvo "čiastočiek zv. Kríža" pochybného pôvodu. Napriek tomu sa nedá dokazovať nepravosť relikvií sv. Kríža z ich množstva, lebo podľa náhľadu odborníkov ide väčšinou o veľmi malé čiastočky, ktoré všetky spolu by ani zďaleka nestačili utvoriť hmotu zodpovedajúcu hmote 3-4 metre vysokého kríža.

Jeruzalemskú relikviu sv. Kríža, uloženú v striebornej schránke, ukoristil v r. 614 perzský kráľ Chozrau II. pri prechodnej okupácii Jeruzalema. Ale byzantský cisár Heraklius získal 3. mája 628 vzácnu trofej naspäť. Na pamiatku tohto znovuzískania sv. Kríža vznikol na kresťanskom Západe druhý sviatok sv. Kríža, pričom 3. mája sa slávilo Nájdenie sv. Kríža, kým 14. septembra Povýšenie sv. Kríža.

Pri novších liturgických úpravách splynuli obidva sviatky pod titulom Povýšenia sv. Kríža, čomu zodpovedajú aj bohoslužobné texty tohto sviatku.