Tento bl. Šalamún sa nazýval plným pôvodným menom Guillaume Louis Nicolas (Viliam Ľudovít Mikuláš) Leclerc. Šalamún bolo neskôr jeho rehoľné meno. Pochádzal zo severozápadného Francúzska, kde sa narodil 15. nov. 1745 v prímorskom meste Boulogne-sur-Mer. Jeho otec mal veľkoobchod s vínom a drevom. Spolu so šiestimi bratmi a dvoma sestrami dostal dobrú, ale prísnu kresťanskú výchovu.

Viliam Ľudovít mal nasledovať otca v obchodníckom povolaní. Preto po skončení základnej školy študoval na obchodnej škole, ktorú viedli školskí bratia. Po piatich či šiestich rokoch štúdia pomáhal ako učeň svojmu otcovi a neskôr bratancovi, ktorý mal garbiareň, dielňu na spracovanie koží. Na jeseň 1766 so súhlasom rodičov odišiel do Paríža na osobitný obchodnícky kurz. Ale po niekoľkých mesiacoch sa predčasne vrátil. Vyhlásil, že hriešne praktiky, aké sa uplatňujú v obchodnom podnikaní, mu veľmi znepokojujú svedomie. Rozhodol sa odísť do rehole školských bratov, ktorých poznal pri štúdiu na obchodnej škole v rodnom meste.

Dňa 25. marca 1767 vstúpil do noviciátu školských bratov v mestečku Saint-Yon pri Rouene. S rehoľným rúchom prijal rehoľné meno Šalamún. Po poldruha roku ho predstavení poslali do mesta Rennes, aby sa tam venoval ťažko vychovateľným chlapcom.

Po slávnostných sľuboch r. 1772 ho predstavení určili za pomocníka novicmajstra a po poldruha roku priamo za novicmajstra, to znamená za vychovávateľa a predstaveného novicov. V r. 1777 sa stal prokurátorom, hospodárom domu v Maréville, ale o tri roky ho na vlastnú žiadosť predstavení oslobodili od tejto funkcie. Po doplnení odborného štúdia ho určili za profesora matematiky v Melune, kde sa pripravovali na svoje povolanie mladí rehoľní učitelia parížskej oblasti.

Jeho vážnosť, láskavosť a vzorné správanie mu získali úctu spolubratov, ktorí ho zvolili za delegáta parížskej provincie na generálnej kapitule rehole v r. 1787. Po generálnej kapitule si ho generálny predstavený vybral za svojho sekretára. Vtedy mala rehoľa školských bratov 120 domov vo Francúzsku a šesť v zahraničí s celkovým počtom asi tisíc bratov a 36 000 chlapcov v školách.

Po vypuknutí Francúzskej revolúcie r. 1789 úrady prevzali dozor nad rehoľnými školami. Aby pomohol miestnym predstaveným, Brat Šalamún v máji a júni 1790 ponavštevoval rehoľné domy v západnom Francúzsku. V apríli 1791 revolucionári začali kampaň proti bratom, ktorí nechceli privádzať chlapcov na bohoslužby kňazom, čo spolupracovali s proticirkevným režimom. Br. Šalamún sa istý čas skrýval spolu s generálnym predstaveným.

Na jar 1992 viackrát navštívil vplyvného poslanca Brissota, ktorý bol jeho bratancom. Prosil ho o pomoc pre spolubratov. Brissot aj sľúbil, ale prv ako mohol niečo podniknúť, sám upadol do nemilosti.

Brat Šalamún. býval v tom čase na parížskej ulici Rue Neuve-Notre-Dame-des-Champs. Dňa 15. augusta 1792 vtrhli do tohto domu revoluční gardisti a odviezli Br. Šalamúna do "karmelitánskeho" väzenia, kde už boli iní kňazi a rehoľníci. Vo väzení boli do 2. septembra, kedy sa stali obeťou hromadných popráv.

Brata Šalamúna Leclerca z rehole školských bratov vyhlásil za blahoslaveného spolu s inými mučeníkmi Francúzskej revolúcie pápež Pius XI. v októbri 1926.