V zoznamoch svätých sa nachádza viacero svätíc s menom Tekla. V niektorých prípadoch ide o zdvojenie alebo zámenu osôb.

O sv. Tekle z Ikónia (ter. južné Turecko) je dosť historických dokladov, ktoré nedovoľujú pochybovať o jej jestvovaní. Na kresťanskom východe sa uctievala ako "prvomučeníčka". Strediskom jej úcty bola Seleucia v Cilícii. Ale aj na kresťanskom západe sa rozšírila jej úcta už v kresťanskom staroveku. Tak v Ríme sa zachovali dve fresky z 3. stor., ktoré boli pôvodne v podzemnom pohrebisku neďaleko baziliky sv. Pavla "za hradbami" a ktoré vyobrazujú sväticu s výjavmi z jej mučenia.

Nedajú sa však spoľahlivo určiť základné údaje o jej živote. Pričinil sa o to okolo r. 180 istý maloázijský kňaz, ktorý z obdivu k apoštolovi národov napísal románovité "Skutky Pavla a Tekly" (lat. ,,Acta Pauli et Theclae").

Podľa nich Tekla pochádzala z mesta Ikónium (ter. Konya v juž. Turecku). Pri kázaní sv. Pavla v tomto meste sa stala kresťankou a jeho učeníčkou. Okrem toho sa rozhodla zasvätiť Bohu v panenstve. Tým pobúrila matku a snúbenca, ktorý ju udal rímskemu prokonzulovi ako kresťanku. Teklu odsúdili na upálenie, ale ona zázračne unikla smrti. So sv. Pavlom šla do Antiochie (v Pizídii), kde ju odsúdili na predhodenie divým zverom. Ale aj tam unikla smrti. Odtiaľ šla do Mýry kde sa znovu stretla so sv. Pavlom, a do Ikónia, kde navštívila svoju matku. Napokon sa uchýlila do cilícijskej Seleucie, kde "usnula pekným spánkom, keď predtým mnohých osvietila Božím slovom".

Cirkevní predstavitelia odsúdili "Skutky Pavla a Tekly" ako nepravé a ich pôvodcu za trest suspendovali; zakázali mu vykonávať kňazské funkcie. Napriek tomu sa "Acta" rozšírili a tak svätopisci ako aj umelci ich používali za podklad svojich diel. Je pravdepodobné, že legenda o sv. Pavlovi a Tekle obsahuje historické prvky, ale v kresťanskom staroveku ich nik bližšie neurčil. Vtedajším veriacim stačila tradícia potvrdená Cirkvou, ktorá odsúdila pokus urobiť zo známej starokresťanskej vyznavačky hrdinku románu. A v novoveku sa už ťažko dá očistiť historické jadro od legendárneho nánosu, keď nás od pôvodných udalostí delí devätnásť storočí a keď sú miesta, kde sa udalosti odohrávali, už mnoho storočí v rukách kresťanom nežičlivých moslimov.