V Japonsku sa kresťanstvo ujímalo veľmi ťažko. Avšak horlivosť sv. Františka Xavérskeho a jeho nasledovníkov postupne prinášala ovocie. Okolo r. 1590 bolo v Japonsku už približne 200 tisíc katolíkov. No prenasledovanie koncom 16. stor. prinieslo veľké straty a zákaz misijnej činnosti. Keď však r. 1598 v kórejskej vojne padol hlavný prenasledovateľ šogun Hidejoši, nastalo takmer dvadsaťročné obdobie slobody. Do Japonska prišli noví misionári. Popri jezuitoch a františkánoch to boli augustiniáni a dominikáni, ktorí prichádzali z Filipín a úspešne pôsobili v spolupráci s japonskými pomocníkmi. Roku 1614 bolo v Japonsku už približne pol milióna pokrstených. Vtedy sa však začalo ďalšie prenasledovanie, ktoré prepuklo v plnej sile v dvadsiatych rokoch 17. stor. a znamenalo prakticky úplné zničenie kresťanstva na japonskej pôde.

Do tohto obdobia patrí mučenícka sinrť sv. Vavrinca Ruiza a jeho pätnástich spoločníkov. Ide o skupinu jedenástich rehoľníkov z dominikánskeho rádu a ich piatich spolupracovníkov: troch mužov a dvoch žien. Je to národnostne zmiešaná skupina: deviati Japonci, štyria Španieli (medzi nimi jeden Bask), jeden Francúz, jeden Sicílčan a jeden Filipínčan. Mučenícku smrť podstúpili v meste Nagasaki alebo v jeho blízkosti.

V časovom poradí mučeníctva je na prvom mieste dominikánsky kňaz Dominik Ibánez de Erquicia. Pochádzal zo Španielska. Odtiaľ prišiel na Filipíny, kde pôsobil ako profesor na kolégiu (neskoršej univerzite) sv. Tomáša v Manile a ako misionár na ostrove Luzon. V roku 1623 sa odobral do Japonska, aby tam pomáhal prenasledovaným spolubratom a veriacim. Pôsobil tam desať rokov. Pri zostrení prenasledovania v r. 1633 ho chytili a po mučení zabili 14. augusta. S ním bol umučený aj jeho pomocník-katechéta František Šojemon, ktorého prijali ako spoločníka do dominikánskej rehole.

O tri dni neskôr podstúpil mučenícku smrť dominikánsky kňaz Jakub Kjušei Tomonaga. Bol Japonec a predtým pôsobil ako misionár na ostrove Tchaj-wan. Spolu s ním bol umučený aj jeho pomocník-katechéta Japonec Michal Kurobioje.

Dňa 19. okt. 1633 postihol ten istý osud španielskeho dominikána - kňaza Lukáša Alfonza Gordu. Spolu s ním bol zabitý aj jeho spoločník-katechéta, 18-ročný dominikánsky novic, Japonec Matúš Kohioje.

Ďalší štyria podstúpili násilnú smrť v roku 1634. Dňa 15. októbra to bola členka dominikánskeho tretieho rádu Magdaléna z Nagasaki. Dňa 11. novembra za živa upálili ďalšiu členku toho istého tretieho rádu - Marínu z Omury. Ťažkú smrť podstúpila v rodnom meste. Dňa 17. novembra 1634 zabili po ukrutnom mučení dvoch dominikánskych kňazov. Bol to Sicílčan Hyacint Jordán Ansalone a Japonec Tomáš Hiodži Rokuzajemon Niši. Prvý predtým účinkoval v Manile, kým druhý bol misionárom na Tchaj-wane.

V roku 1636 išla z Filipín na pomoc zdecimovanej Cirkvi v Japonsku skupina šiestich misionárov. Štyria z nich boli dominikánski kňazi a dvaja laickí pomocníci. Vedúcim misionárskej výpravy bol Španiel Anton González, ktorý bol dovtedy profesorom na kolégiu sv. Tomáša v Manile. Ďalší bol Bask Michal de Aozaraza, misionár na ostrove Batan. Ich spoločníkom bol doktor teológie Francúz Viliam Courtet (rehoľ. menom Tomáš od sv. Dominika). Štvrtým dominikánskym kňazom bol Japonec Vincent Šiwozuka, ktorý vyštudoval a prijal kňazskú vysviacku v Manile.

S kňazmi šli aj dvaja laickí veriaci: Japonec Lazár z Kiota ako vodca a tlmočník, ako aj Filipínec Vavrinec Ruiz. Vavrinec pochádzal z Manily a bol pomocníkom v dominikánskej farnosti. Vydal sa na nebezpečné misionárske podujatie, hoci mal manželku a tri deti.

Spomenutých šiestich misionárov chytili hneď po príchode do Japonska. Rok ich väznili na ostrove Okinawa. V septembri 1637 ich previezli do Nagasaki, kde ich mučili a súdili. Dňa 24. septembra zomrel vo väzení páter Anton González. Ostatných popravili 29. septembra 1637.

Šestnástich mučeníkov vyhlásil za blahoslavených pápež Ján Pavol II. vo februári 1981 v Manile (pri návšteve Filipín), pričom osobitne vyzdvihol Vavrinca Ruiza, manilského rodáka a prvého filipínskeho svätca. Ten istý pápež vyhlásil týchto mučeníkov za svätých v Ríme v októbri 1987 počas konania celocirkevnej biskupskej synody, ktorá v tom čase rokovala o úlohe laikov v Cirkvi.