Františkánsky blahoslavený Vladislav (poľ. Wladyslaw) pochádzal z poľského mestečka Gielnów, kde sa narodil okolo r. 1440. Krstným menom sa volal Ján.

Od detstva cítil povolanie ku kňazstvu. Filozofiu a teológiu študoval v Krakove, kde medzi jeho spolužiakmi bol aj sv. Ján Kentský. Pri styku s reformovanými (hnedými) františkánmi ho začali priťahovať ideály asiského Chudáčika, až napokon vstúpil vo Varšave do františkánskej rehole.

V reholi vynikal nábožnosťou i múdrosťou, takže ho viackrát zvolili za provinciála. Zakaždým ponavštevoval peši všetkých 24 domov svojej provincie. Dvakrát šiel do Talianska, kde sa zúčastnil na generálnej kapitule rehole. Vyznačil sa aj ako kazateľ a duchovný spisovateľ. Pre svoju provinciu zostavil rehoľné smernice, ktoré schválila generálna kapitula v Urbine v máji 1498.

Bl. Vladislav si získal veľké zásluhy o upevnenie kresťanstva na Litve, kam poslal viacerých spolubratov ako misionárov.

Zomrel 4. mája 1505. Pre mnohé milosti, najmä uzdravenia, ktoré ľudia dosiahli na jeho príhovor, arcibiskup Karnkowski dal v r. 1572 slávnostne preniesť jeho telesné ostatky a dovolil jeho úctu. Pápež Benedikt XIV. schválil túto úctu v r. 1750 a o tri roky neskôr zaradil bl. Vladislava medzi patrónov Poľska a Litvy.

Sklená rakva s ostatkami bl. Vladislava sa uchovávala vo varšavskom univerzitnorn kostole sv. Anny až do r. 1959, kedy ju nezistení páchatelia odniesli na neznáme miesto.

V Poľsku a osobitne vo Varšave sa slávi pamiatka bl. Vladislava 25. septembra.