... Niekoľko dní pred sviatkom sv. Michala, ktorý sa slávi 29. septembra, Miško položartom, polovážne hovorí svojmu priateľovi:

- O tri dni je sv. Michala... A ty mi nič nedaruješ k meninám?

- Hej, myslel som už na to. Ba mrzí ma, že sa ma na to pýtaš. Chcel som ťa totiž prekvapiť.

- No vieš, ja som to spomenul len preto, lebo by som chcel do daru niečo, čo mi je po chuti.

- To je výborné! Len povedz bez strachu, čo by si tak rád!

- Nuž, ale si naozaj ochotný podarovať mi, čo by sa mi páčilo?

- Pravdaže!

- I keby ťa to stálo nejakú obetu?

- To sa rozumie! Čestné slovo!

- Pozri teda! Na sv. Michala by som chcel od teba ako dar dobrú spoveď. A keby sa ti to nezdalo mnoho, po spovedi ešte dobré sväté prijímanie.

Kamarát sa zadíval na Miška, sťaby sa bol prebudil zo sna. Tké niečo skutočne nečakal! Ale dal už čestné slovo a nemal odvahu ho zrušiť.

Miško sa hneď ten istý deň usiloval dobre ho prichystať na tento "ich sviatok". A tak na sv. Michala pristúpili obaja k sviatostiam. Don Bosko bol s tým veľmi spokojný.

Miško strávil takmer celý deň v spoločnosti svojho priateľa. Obaja boli ohromne veselí. Večer mu však Miško dôverne vraví: - Aký to bol len pekný sviatok! Naozaj si mi dal veľký dar. Veľmi som s ním spokojný... A ty?

- Ja som tiež veľmi šťastný... najmä preto, že si ma tak dobre pripravil. A vôbec, ďakujem ti za to pozvanie. Najprv mi to bolo také čudné, no teraz som naozaj spokojný. Aj nabudúce, kedykoľvek mi dáš dobrú radu, budem ti za ňu povďačný.

- Ak dovolíš, hneď teraz by som ti niečo dobrého poradil... Pozri sa, my sme doteraz oslávili ten náš sviatoček len tak napoly. A ja by som tak rád mal aj druhú polovicu tvojho daru... Ide o tvoje chovanie. Predstavení a zaiste aj rodičia boli doteraz s tebou tak trochu nespokojní. A to aj tebe bránilo, aby si bol šťastný... A potom, vieš, nesmieme tratiť zbytočne čas, raz budeme musieť z neho Pánu Bohu vyúčtovať... Preto by som ti poradil, sprav si ešte dnes večer tento záväzok: Budem veselý o milých päť, no nezanedbám svoje povinnosti!

"Kamarát, ktorého si Miško získal najprv iba spolovide" - poznamenáva v jeho životopise Don Bosko - bol teraz získaný úplne." Zostal aj naďalej Miškovým dôverným priateľom, začal si svedomite vykonávať svoje povinnosti a časom sa stal vzorným chlapcom.