| |||||||||||||
Mária Jesenická, vlastným menom Irma - Mária Danieliszová sa narodila 25. 7. 1943 v Jeseníku na Morave. Študovala na gymnáziu v Poprade, chemickej priemyslovke vo Svite a na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Začala ako stredoškolská profesorka, v období normalizácie musela opustiť zamestnanie a pracovala v rôznych funkciách v zdravotníctve. Po páde komunizmu sa vrátila do školy,m, vyštudovala teológiu. Pracovala ako katechétka a učiteľka. Žije v Poprade na dôchodku a zaoberá sa prekladateľstvom. Táto knižka je pútavou, miestami vtipne podanou autobiografiou, ktorú venovala všetkým, ktorí jej podali ruku na ceste jej života. Ten mala veľmi pestrý. V knihe zoznamuje čitateľa so svojou konverziou v mladosti z evanjelického vierovyznania na katolícke. Pomohol jej aj vzor svätej Edity Steinovej. Jej životnou túžbou bolo stať sa rehoľnou sestrou. Avšak v období komunizmu to nebola jednoduchá vec, a navyše, jej otec nevedel o jej krste, ani o túžbe stať sa rehoľnou sestrou. Na jej túžby mali veľký vplyv saleziáni, ale napokon skončila ďaleko od tejto rehole. Autorka v knihe opisuje životné skúmanie svojho povolania, jednotlivé znamenia a prejavy Božích zásahov do jej života, vďaka ktorým postupne spoznávala, že napriek jej túžbam stať sa rehoľnou sestrou Pán ju chce mať inde - na katechézach detí, v detskom spevokole, na vyučovaní rómskych detí, na duchovnej pomoci a prinášaní Sviatosti Oltárnej v nemocnici, kde bola sama zo zdravotných dôvodov umiestnená... Mnohé z týchto vzácnych činností musela robiť tajne. Poukazuje na to, že všetko, čomu vtedy nechápala, slúžilo vlastne v jej živote na dobré. OBSAH:
|
(c) Anton Balogh, 21.III.2007